Vozidlo vo firme nadsluhuje, no keďže je „papierovo odpísané“, tak má firma za to, že ju nič nestojí. Častá realita firiem na Slovensku, no domnienka je mylná. „Nielenže strácajú možnosť niečo na vozidle zarobiť jeho včasným odpredajom na trhu jazdených vozidiel, ale nesú riziko spojené s nepredvídateľnými nákladmi na údržbu a servis,“ upozorňuje Miriama Matiová, zastupujúca obchodná riaditeľka Business Lease Slovakia. Spoločnosť je poskytovateľom komplexnej mobility a top trojkou v poskytovaní operatívneho lízingu podľa veľkosti vozidlového parku. Našťastie pribúda podľa nej aj firiem, ktoré sa po zrelej analýze do obnovy púšťajú. „Ich hlavné motívy, bez ohľadu na spôsob financovania, sú práve nákladná údržba a servis vozidiel, nízka odpredajná cena, bezpečnosť vodičov, imidž spoločnosti a čoraz častejšie ekologický aspekt, hoci ten skôr vidíme u nadnárodných spoločností, ktoré sa v tomto smere riadia politikou materskej spoločnosti a ich vozidlový park musí spĺňať určité CO2 limity,“ konštatuje.
Hoci firmy si značku a typ vozidiel často určujú podľa firemnej politiky, jedným z rozhodujúcich faktorov potreby obnovy vozidlového parku je vek vozidla a najazdené kilometre. Ako podotýka Miriama Matiová, napríklad pri operatívnom lízingu sa parametre nastavujú podľa frekvencie a účelu využitia vozidla, teda počtu kilometrov, ktoré za rok najazdí a spotreby. „Podľa toho odporučíme optimálnu dĺžku využívania vozidla a typ motora – diesel, benzín alebo elektromobil,“ konštatuje. Pri operatívnom lízingu je dôležitá aj zostatková cena vozidla na konci prenájmu, servis pre značku a jeho dostupnosť. „Pri analýze všetkých parametrov dokážeme firme poradiť, resp. odporučiť, ktorý typ motora je pre ňu najlepší z pohľadu výšky mesačnej platby operatívneho lízingu a aj z pohľadu spotreby, teda celkových nákladov na vozidlo,“ dodáva. V operatívnom lízingu je najčastejšou dobou, na akú sa lízing uzatvára, 48 mesiacov. Je to aj z toho dôvodu, že vozidlo v danom čase obvykle najazdí 120- až 160 000 kilometrov a jeho zostatková cena je stále vysoká aj na trhu jazdených vozidiel. Horná hranica, kedy by sa firma mala rozhodnúť vozidlá obmeniť, je 180 000 km pri benzínovej motorizácii a 200 000 km pri naftovej.
Výrazný rast nákladov na údržbu a servis, ktoré signalizujú vysokú poruchovosť vozidiel, by mal byť tiež signálom na obmenu vozidlového parku. Tieto náklady začínajú neúmerne rásť po štyroch rokoch, kedy zas zostatková hodnota výrazne klesá. Obdobne nezanedbateľný je nárast cestnej dane, ktorá je vyššia práve pri starších a neekologických vozidlách.
Ponechaním si vozidla do jeho „rozpadnutia“ sa firma pripravuje o možnosť zisku z včasného odpredaja jazdeného auta. Napríklad pri operatívnom lízingu môže dokonca firma benefitovať z toho, že si obstará cenovo drahšie vozidlo. Čím je totiž zostatková hodnota v kalkulácii vyššia, tým je celková mesačná platba operatívneho lízingu nižšia.
Ako pripomína Matiová, jedným z dôvodov obmeny vozidlového parku je aj imidž spoločnosti a ekologické hľadisko. Či už ide o snahu firmy mať reprezentatívnejšie vozidlá, prípadne obnovou vyjsť v ústrety zamestnancom ako istý benefit, alebo o snahu byť ekologickejší. Obstaranie si elektromobilu je dnes cenovo výhodnejšie aj vďaka príspevku zo strany štátu. Na druhej strane, obstarávacia cena elektromobilu do majetku je stále vysoká. Aj preto sa pri obmene vozidlového parku oplatí zvážiť zmenu spôsobu obstarania. „V rámci operatívneho lízingu sú celkové mesačne náklady elektromobilu cenovo porovnateľné s benzínovým či dieselovým vozidlom,“ podotýka Matiová. Dôvodom sú nižšie náklady na elektrinu, ako aj nižšie prevádzkové náklady v porovnaní s klasickým pohonom.
Ak firma potrebuje vlastné prostriedky viac na rozvoj podnikania, než vozidlový park, potom by tiež mala zvážiť, či namiesto obstarania vozidiel do majetku nezvolí operatívny lízing. Štatistiky tento trend potvrdzujú. Dôvod je jednoduchý. V prípade financovania vozidla v hotovosti, prostredníctvom úveru či finančného lízingu musia totiž firmy prefinancovať celú hodnotu vozidla, čiže aj tú, ktorú v realite nevyužijú. „Pri operatívnom lízingu firma neplatí akontáciu a prefinancuje len rozdiel medzi obstarávacou cenou a zostatkovou hodnotou vozidla, teda len reálne využitú hodnotu vozidla,“ vysvetľuje rozdiel Miriama Matiová. Zároveň jej odpadajú starosti s odpredajom vozidla a snahou získať časť investovaných peňazí späť, ako je to v prípade kúpy vozidla do majetku. „V rámci operatívneho lízingu pritom získava mobilitu 24 hodín denne,“ dodáva.
„Ak firmy napriek tomu majú potrebu auto vlastniť, prípadne majú v majetku nové vozidlá, no nemajú čas na jeho správu, kontrolu nákladov či spotreby, možnosťou je aj externá správa vozidlového parku,“ podotýka Miriama Matiová. Často je práve správa vozidlového parku predstupňom prechodu na operatívny lízing. Prináša rovnako benefity v podobe kontroly servisných nákladov, stavu vozidiel, možnosti využívania výhod širokej servisnej siete, ktorou lízingová spoločnosť disponuje na celom Slovensku a zabezpečenia plnohodnotnej mobility.
