Martin Madej v rozhovore pre Business Lease: Auto je moja druhá pracovňa.

Jeho hity Bobi či Ferrari, ktoré z neho spravili v 90. rokoch detskú hviezdu, pozná snáď každý. Prežívajú generácie, dokonca si ich prisvojila aj tá najmladšia. Martin Madej je však dnes už nielen úspešný spevák, muzikálový a seriálový herec a novopečený otecko, ale ako hovorí v rozhovore pre Business Lease, práve najmladšej generácii sa snaží vysvetľovať význam ekológie. A ako sám hovorí: „Auto je moja druhá pracovňa. Som tam najtvorivejší“.


Nielen Bobi, ale aj piesen Ferrari je pri vašom mene z čias detstva nezabudnuteľná. Splnil sa vám sen – „naozaj raz budem mať Ferrari…“?

Nie, nesplnil ☺. No s odstupom času už ani nemám veľmi túžbu, aby sa splnil. Pár krát som sa v ňom viezol, jazda na ňom je skutočne zážitok. No pri terajších cenách benzínu by ten, kto si kúpi Ferrari, nerozmýšľal ani ekonomicky, ani ekologicky.

Ako dnes teda vyzerá váš prostriedok mobility?

Absolútnu väčšinu času som síce aj ja v aute, je to pre mňa pracovný nástroj, niekedy doslova až chrám či druhý domov, ale po meste sa snažím viac využívať MHD, presúvať sa peši či, vzhľadom k tomu, že sa onedlho presťahujem do centra mesta, chcem viac využívať aj bicykel. Samozrejme, auta sa vzdať nemôžem. Na koncerty jazdím autom, obvykle na otočku a často na dlhé vzdialenosti. Ako som povedal, je to moja druhá pracovňa.

Aj si počas dlhých jázd spievate?

Áno, som taký živší šofér ☺. Spievam si všetko, nielen vlastné pesničky. A aj veľa vecí skúšam.

Napríklad tvoriť texty?

Áno, je to pre mňa najtvorivejší a najpracovnejší priestor, kde prichádza najviac nápadov. Je to také miesto, kde keď si sadnem, tak hlava začne pracovať a prepínam do pracovného módu.

Vzhľadom na tú pesničku Ferrari vás autá akosi sprevádzajú od mala. Pamätáte si aj na svoje prvé auto?

Pravdaže. Začínal som na babkinej Felícii. Pomaly som si ju „kradol“, lebo babka sa už bála šoférovať a postupne mi auto prenechávala. Bola to benzínová 1.3 a na nej som sa aj naučil jazdiť. Vlastne, aj všetci okolo mňa chceli, aby som bol už šofér, aby som ich mohol voziť. Auto z tejto stránky dáva naozaj slobodu, čo je podľa mňa jeho najväčšia výhoda. Potom som pokračoval jednolitrovou Toyotou Yaris, na ktorej som absolvoval dobrodružnú cestu do Berlína a späť. Následne som si kúpil Peugeot 308 diesel so zníženými emisiami a spotrebou 5 a pol litra mesačne, čo mi veľmi vyhovovalo. Dnes však používam jazdené Volvo. Ponuku som našiel na internete. Má 240 koní a hoci malo mať spotrebu 7 litrov benzínu, v realite je to 9 litrov, takže aj keď je spoľahlivé a bezpečné, chcem ho zmeniť na ekologickejšie a ekonomickejšie.

Auto je vaša druhá pracovňa, ale dáva vám aj slobodu. Je to teda prostriedok dopravy, či aj vášeň, čo vás s autom spája?

Až 99% času ho využívam na dopravu a len to jedno percento sa teším zo zážitku. Napríklad do Tatier chodievam trikrát do mesiaca, chodím cez Čertovicu a keď je voľná suchá cesta, dá sa tam celkom príjemne zabaviť. No to je snáď jediný čas, kedy ho využívam ako športový prostriedok. Ale pamätám si ešte z čias, keď som si robil vodičák, na jeden zážitok. Jazdil som na Škode Superb, bol som veľmi opatrný a pomaly sa rozbiehal. Raz počas jazdy v autoškole ma vyzval inštruktor, aby som pridal plyn, malo to cez 200 koní. Skúsil som a moja reakcia bola, že wow, formula ☺. Potom som aj na Felícii pridával plyn a zrazu som zistil, že viem flekovať kolesami a dá sa s tým hrať. A pamätná bola pre mňa aj cesta na Toyote do Berlína. Pri rýchlosti 140 km/h to malo zvuk ako cirkulárka ☺.

martin madej a autaNechalo Vás niekedy auto aj v štichu?

Našťastie nie, musím zaklopať. Jazdil som na spoľahlivých autách.

Aký ste šofér?

Je síce rozdiel, či šoférujem sám alebo niekoho veziem, ale kolegovia z kapely Fragile sa so mnou jazdiť neboja ☺. A ani moja drahá, takže to je pre mňa najväčšou vizitkou. Je pravda, že občas chytím mobil do ruky, ale zväčša využívam bluetooth alebo handsfree. Neriskujem, nejako extra ani neprekračujem rýchlosť, som disciplinovaný. V zápchach rešpektujem pravidlá zipsovania. Skôr mám nervy z dopravných situácií, keď sa ľudia snažia byť všade prví.

Máte aj nejaké obľúbené aplikácie či iné vychytávky, ktoré využívate?

V tomto som skôr staromódny. Stačí mi USB, aby som mal spojené rádio, GPS mám na mobile. No páčia sa mi vychytávky, ktoré zvyšujú bezpečnosť, napríklad sledovanie mŕtveho uhla. Mám senzory na parkovanie, posilňovač bŕzd je v meste tiež fajn a super je adaptívny tempomat.

Keďže zvažujete výmenu auta, aké požiadavky by malo spĺňať?

Chcel by som jazdené. Keďže som aj rybár, malo by byť zároveň vyššie, aby som sa s ním vedel dostať aj do menej dostupných lokalít. Zároveň by však malo mať aj nižšiu spotrebu. Nemusí mať napríklad toľko koní, nevadilo by mi, že oželiem to 1% času, ktoré venujem športovejšej jazde. Musí však byť spoľahlivé, lebo jazdím ročne okolo 70 000 km. Pozeral som sa po Subaru Forester, no je diesel a rád by som bol ekologickejší.

Nezvažovali ste elektromobil?

Elektromobilita je super, som veľmi rád, že sa stáva trendom. Na koncerty však zväčša chodím na otočku. Zatiaľ si nie som istý, či by som v prípade napríklad koncertu v Poprade, kam by som išiel na otočku, našiel miesto, kde by som elektromobil nabil a či by sa mi nabil na toľko, aby som sa vedel bezpečne vrátiť do Bratislavy. Infraštruktúra sa však bude určite zlepšovať a keď bude primeraná aj cena, stane sa naozaj trendom. Veľmi držím elektromobilite aj ekologickejším formám dopravy palce. Moja mama už má hybrid, do mesta je to absolútne super, viem si to isté predstaviť aj v prípade elektromobilu.

Elektromobily už postupne zvyšujú svoj dojazd. Obdobne pokiaľ ide o výšku obstarávacej ceny, dá sa elegantne obísť operatívnym lízingom. Viete si predstaviť, že by ste vozidlo nevlastnili, len si užívali mobilitu?

Samozrejme, viem si to predstaviť, operatívny lízing prináša obrovské pohodlie. Jeden z členov rodiny už operatívny lízing využíva, nevie si to vynachváliť. Neviem však, či by som pri mojom ročnom nájazde kilometrov bol pre lízingovú spoločnosť zaujímavý klient ☺.

Nová éra mobility so sebou prináša aj vymoženosti ako car sharing. Vy by ste využívali cudzie auto, prípadne svoje počas nevyužívania niekomu požičali?

Keby to patrilo nejakej spoločnosti a tá zdieľanie umožňovala, tak si to na Slovensku viem určite predstaviť. Je to úžasný systém, ako sa prepravovať, ako odľahčiť mestá a menej zaťažovať životné prostredie a cesty. Sám som to v Londýne využil. Tam však aj MHD funguje úplne iným štýlom, človek sa tam netlačí, MHD chodí presne, dopravíte sa ňou všade, takže mať auto je tam zbytočné. A ak ho človek potrebuje, tak si ho požičia. V Kodani dokonca budú mať k dispozícii obyvatelia až 500 elektromobilov. Cez aplikáciu si zistíte, kde sa nachádzajú, a keď potrebujete, cez číselný kód si ich za odplatu odomknete, odveziete sa, kam potrebujete, zaparkujete a auto je zas k dispozícii inému. Toto sú úžasné inovácie. Svoje osobné auto by som sa však inému bál požičať.

Prečo?

Pretože viem, ako dnes niektorí šoféri u nás jazdia. Nielenže ohrozujú okoloidúcich, ale aj dávajú autám zabrať. Keby tu fungovali komunity, že v jednom dome je 30 ľudí a poznajú sa, tak medzi týmito ľuďmi by som si vedel predstaviť, že by požičiavanie fungovalo aj pri mojom osobnom aute.

martin madej car sharing

V súčasnosti sa čoraz viac venujete aj ekológii a vysvetľujete ju aj deťom. Čo bolo motívom?

S nápadom ekologických výchovných koncertov prišiel Thomas Puskailer. Stretli sme sa pri muzikáli Boyband na Novej scéne. Oslovil ma, či by som sa na to dal. Hoci nie som v tomto smere odborník, myšlienka hravou formou dať do povedomia detí ekológiu ma oslovila. Dali sme hlavy dokopy, oslovili ľudí na Ministerstve životného prostredia a začali. Najprv ekologickú výchovu, ako sa recykluje, prečo treba recyklovať, o čom je odpad. Keďže Thomas žil dlho v Amsterdame, kde sú bicykle veľmi využívané v rámci mestskej mobility, napadlo mu, aby sme o tom spravili výchovný koncert. Eco Mobility Tour robíme v súčasnosti po celom Slovensku a snažíme sa vysvetliť deťom, prečo treba využívanie áut najmä v mestách obmedziť. Aké dopravné prostriedky sú úplne najhoršie – napríklad, že motorky sú úplný zabijak, lebo na jednom motore sa odvezie len jeden človek. Ale tiež, prečo treba viac chodiť peši, využívať MHD či bicykle, ktoré sú úplne fantastický dopravný prostriedok po meste. Tešíme sa, že deti to začínajú vnímať. Keď som bol malý, veľa som sa korčuľoval na inline kolieskových korčuliach, mal som to rád. O malú chvíľu sa z predmestia sťahujem do centra a opäť to chcem začať využívať, spolu s bicyklom.

Zrejme vaša mobilita bude nielen o korčuliach a biku, ale s narodením syna aj o kočíkovaní. Ako z tohto pohľadu vôbec vnímate infraštruktúru v Bratislave?

Infraštruktúra je naozaj hrozná. Celý život žijem v Bratislave, a mám pocit, že za tých 20-30 rokov, čo Bratislavu vnímam, sa nič nezmenilo. Dopravná situácia sa len minimálne zlepšuje, pri takom počte áut je tu potreba radikálneho riešenia. Nie sme predsa dvojmiliónové mesto, ktoré by malo mať dennodenne zápchy a problémy s parkovaním. Zmeny treba urobiť tak, aby sa dalo do centra pohodlne prísť aj na bicykli, korčuliach, aby MHD bola naozaj funkčná. Viem si predstaviť kočíkovať a pritom športovať, chodiť na výlety či prechádzky všade pohodlne bicyklom, ale napríklad aj na pracovné stretnutia v centre mesta.

Hovorí sa, že hudba dokáže mobilizovať ľudí. Darí sa vám to?

Určite. Najdôležitejšie je však si uvedomiť, že každý môže prispieť. Aj v rámci Eco Mobility Tour učíme deti, že aj malý krok je dôležitý. Že aj pri odchode z domu si treba premyslieť, či ísť autom alebo MHD. Občas treba skúsiť aj iný dopravný prostriedok, ekologickejší, alebo vhodnejší pre mobilitu v meste.

A vás nejaká pesnička vie rozhýbať?

Kedysi ma heavy metalové pesničky vedeli rozhýbať pri korčuľovaní. V súčasnosti však neviem, či je nejaká konkrétna. Možno aj to Ferrari ma trochu rozhýbalo k tomu, aby sme sa nedívali len na pozlátko, ale všímali si viac to, kde a ako žijeme.

A keby ste znovu boli tým malým chlapcom, zamenili by ste smerovanie svojej kariéry?

So svojou kariérou som spokojný. Som toho názoru, že ľudia by mali robiť to, v čom sú dobrí, nie to, čo ich robí šťastnými, lebo to sa môže veľmi ľahko zmeniť. Robím to, čo mi ide a keď potrebujem robiť niečo iné, to robím ako hobby. Ale keby dávali peniaze ľuďom za to, že chodia na ryby, možno by som nad zmenou pouvažoval ☺.

Aj na rybách si spievate?

Jasné. To je len taký mýtus, že sú rybári tichí blázni. Rybolov je môj najväčší relax. No ak si niekto myslí, že si tam človek chodí oddýchnuť, tak ho niekedy môžem zobrať so sebou, je to aktívna zábava.


Kontakt pre médiá

Business Lease Slovakia s.r.o, City Business Center I, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava 2

p.volckova@businesslease.sk, tel.: +421 2 5810 3860, www.businesslease.sk

Kontaktujte nás

  • This field is for validation purposes and should be left unchanged.