Menu Vyhľadať túto stránku

Brzdíte v kolónach či zákrutách? Pozor na techniku

Neschopnosť včas vozidlo zabrzdiť má často za následok nehodu prípadne inú poistnú udalosť. Čo dodržať a akú techniku voliť, aby ste škodovosť obmedzili na minimum? Poradíme vám.

Dlhé cesty autom bývajú lakmusovým papierikom, či vieme správne brzdiť. Jazdy v kolónach, zákrutách či dole kopcom dávajú totiž zabrať nielen brzdám, ale nesprávna technika brzdenia môže ohroziť aj bezpečnosť posádky vo vozidle, najmä ak sa k tomu ešte pridá strata pozornosti, šmyk či dokonca aquaplaning.

„Často sa stretávame s prípadmi, kedy  majú vodiči opakované poistné udalosti, nehody, ktoré sú spôsobené rýchlou jazdou resp. neschopnosťou včas vozidlo zabrzdiť,“ hovorí Peter Kundlák, technický riaditeľ Business Lease Slovakia. Spoločnosť je poskytovateľom komplexnej mobility a trojkou na trhu v poskytovaní operatívneho lízingu na Slovensku podľa veľkosti vozidlového parku. Firmám tiež pomáha sledovať a znižovať škodovosť  vozidiel, pretože, ako prax ukazuje, na riešenie poistných udalostí vynakladajú firmy počas napríklad štvorročného operatívneho lízingu áut až šestinu všetkých nákladov na vozidlo. Nepozorní vodiči totiž obvykle generujú aj dodatočné náklady spojené s pneumatikami, ich servisom a údržbou. Pri agresívnej jazde sa zas vodič podpisuje pod vyššiu spotrebu pohonných hmôt. Nehovoriac o časových prestojoch, kedy je vodič bez firemného auta, alebo má dokonca zranenie a firma tak má nielen ušlý zisk, ale aj ďalšie náklady na jeho nemocenskú. V hre je i imidž firmy. A vyššie poistné.

Hocako, tu je šesť základných pravidiel, ako brzdiť v kolónach, zákrutách či dlhej jazde dole kopcom, prípade po kamienkovom teréne alebo mokrej vozovke, ktoré sú pre každého vodiča rovnaké.

 

  1.      Základ je koncentrácia a odstup

Tým prvým pravidlom, samozrejme, je, vždy sa plne koncentrovať na jazdu, teda netelefonovať, neposielať počas jazdy sms, či inak nerozptyľovať svoju pozornosť. „Rovnako základom je dodržiavať bezpečný odstup od vozidla pred nami, aby sme mali čas reagovať. Ide o prípady zmeny tempa jazdy vozidla pred nami, napr. zastavenie na svetelnej križovatke či pred priechodom pre chodcov. V prípade potreby okamžitého zastavenia je potrebné zošliapnuť brzdový pedál celou silou,“ radí Peter Kundlák. Dnes už je väčšina vozidiel štandardne vybavená systémom ABS a teda ani pri krízovom brzdení nedochádza k úplnému zablokovaniu kolies. „Systém ABS automaticky prerušuje brzdový účinok, aby bolo vozidlo naďalej čiastočne ovládateľné - na šírku vozidla vpravo aj vľavo - a nedošlo k zničeniu pneumatík,“ konštatuje.

 

  1.      Ako na jazdu v kolónach

Pri jazde v kolóne pribrzďujte podľa potreby, no vždy tak, aby ste si udržali optimálny odstup potrebný na rýchlu reakciu. „Niektoré modernejšie vozidlá sú už vybavené adaptívnym tempomatom, ktorý je dobrým pomocníkom pri jazde v pomaly sa posúvajúcej kolóne. Nastavený odstup od vozidla pred nami dodržiava automaticky, teda v prípade spomalenia vozidla idúceho pred nami brzdí automaticky až do úplného zastavenia a chvíľka nepozornosti sa nemusí skončiť nepríjemnosťou,“ hovorí.    

 

  1.      Čo platí pre zákruty

Pokiaľ ide o brzdenie v zákrutách, ideálne je už vojsť do zákruty primeranou rýchlosťou. „Teda takou, aby sme v prípade nepredvídateľnej prekážky alebo zmeny povahy vozovky dokázali reagovať. Na suchom povrchu je plynulé brzdenie bezpečné, dôležitým faktorom je však rýchlosť, akou zákrutou prechádzame,“ upozorňuje Peter Kundlák.

 

 

  1.      Jazda z kopca

Pri jazde z kopca sa odporúča používať aj brzdenie motorom. „Šetrí sa tak brzdové obloženie a môžeme predísť prípadnému prehriatiu bŕzd či brzdovej kvapaliny. U vozidla s manuálnou prevodovkou je to zaradením nižšieho prevodového stupňa, u vozidla s automatickou prevodovkou prepnutie na manuálne radenie,“ vysvetľuje Peter Kundlák.

 

  1.      Ako na aquaplaning

„Aquaplaning prakticky hrozí až pri rýchlostiach od 80 km/h. Predísť prípadnému aquaplaningu môžeme jazdou mimo vyjazdených koľají, v ktorých stojí voda,“ radí Peter Kundlák. Ak je zaliata väčšia časť vozovky, treba sa snažiť znížiť rýchlosť a ideálne prejsť jednou stranou vozidla po nezaliatej časti vozovky. Stabilizačné systémy vozidla už spravia zvyšok. „Keď už sa do aquaplaningu dostaneme, nesmieme panikáriť, prudko brzdiť ani meniť smer jazdy. Len ubrať plyn a pokúsiť sa udržať smer jazdy,“ hovorí. Ak totiž stratia kontakt s vozovkou všetky štyri kolesá, vozidlo sa stane neovládateľné, prípadne sa roztočí. V takom prípade to už nie je v našich rukách.  

 

  1.      Nerovný terén

Často sa najmä počas potuliek na vidieku stane, že cesty prechádzajú z asfaltových na kamienkové. V takých prípadoch jazdu treba prispôsobiť v závislosti od konkrétneho povrchu. „Na nespevnenom povrchu je priľnavosť pneumatík všeobecne nižšia, rýchlosť preto treba prispôsobiť danému povrchu tak aby vozidlo bolo riadne ovládateľné,“ dodáva.

 

Späť na archív správ